„Básnik si sám vyberá svoju tému! Áno, iba on tuší, čo je treba, čo je dôležité. Inka bude spisovateľ iba pisálkom na objednávku, grafomanom, nie skutočným umelcom.“.
Meno Alexandra Sergejeviča Puškina- geniálneho ruského básnika – je známe po celom svete. Bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov. Od čias Puškina sa začal nezvyčajný rozkvet ruskej literatúry a tým ju zdvihol na jedno z popredných miest vo svetovej literatúre. Zásluhy Puškina sú veľké. Okrem literárnej tvorby dal konečnú podobu ruskému literárnemu jazyku. Pred Puškinom jazyk diel autorov ako boli Lomonosov, Radiščev, Deržavin a Žukovský, nebol ešte tým ruským literárnym jazykom so všetkým jeho bohatstvom, s celou jeho silou a nežnosťou. Takým sa stal až od dôb Puškina a je dodnes. Základ jeho literárneho jazyka tvorí jazyk národný- hovorový. V jeho jazyku bolo dovŕšené spojenie jazyka knižno-literárneho s jazykom hovorovým. Jazyk vytvorený Puškinom obsahuje všetko cenné z rôznych jazykových vrstiev a štýlov, ktoré sa neskôr odrazili pri rozvíjaní ruského jazyka. Alexander Sergejevič Puškin sa stal odzrkadlením ducha svojho národa. Ako jeden z najpoprednejších ruských literárnych predstaviteľov je vyjadrením ruskej mantality. Svojou veľkosťou patril nielen k vynikajúcim básnikom, ale bol aj úspešný prozaik, dramatik, kritik, publicista a historik. Alexander Puškin je vnímaný ako národný básnik Ruska a jeden zo zakladateľov modernej literatúry krajiny. Jeho diela, vrátane vrcholného veršovaného románu Eugen Onegin, drámy Boris Godunov či poémy Ruslan a Ľudmila, tvoria ústrednú časť učebných plánov ruských škôl. Knihy tohto autora spájajú ľudí rôznych vekových skupín, vierovyznaní i národov. Mnohí Rusi ovládajú celé pasáže z diel velikána svetovej literatúry naspamäť, sú schopní recitovať jeho verše, či využívať citáty z jeho kníh v bežných životných situáciách. Na jeho počesť je pomenovaných mnoho tamojších knižníc a ulíc, mesto Novosibirsk nevynímajúc. Alexander Sergejevič Puškin vždy zostane národným ruským básnikom. V sovietskych časoch sa 6. jún slávil ako Puškinov sviatok poézie. V súčasnosti nesie názov Puškinov deň Ruska. Sviatok nadobudol štátny štatút na základe Nariadenia prezidenta Ruskej federácie z 21. mája 1997 „K 200. výročiu narodenia A. S. Puškina“ a o založení „Puškinovho dňa Ruska“. Nový sviatok sa oficiálne začal sláviť v roku 1998. Analogickým sviatok v ostatných krajinách sveta je Svetový deň poézie. Účastníci Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásili 21. marec za Svetový deň poézie s tým, aby sa vo väčšej miere čítala a publikovala poézia.
Celá debata | RSS tejto debaty